Štartujeme pestovateľskú sezónu alebo Predpestovanie a jarný výsev zeleniny

Niet nad sladké mrkvičky, voňavé paradajky alebo krehký šalát zo záhradky. Chcete sa spoľahnúť na svoje vlastné zásoby čerstvej zeleniny? Prinášame vám rady, s akými druhmi a kedy začať, aj to, ako pripraviť výživnú pôdu. A pre oneskorencov, ktorí zaspali, máme pár tipov, ako sa ešte tento rok dočkať vlastnej úrody.

 

Ako a kedy predpestovávať zeleninu

Obdobie, kedy začať pestovateľskú sezónu, nie je ľahké jednoznačne určiť. Musíte sa riadiť nadmorskou výškou, zemepisnou polohou aj mikroklímou vašej záhrady. S predpestovaním sa všeobecne začína vo februári a marci. Vo februári sa vysádzajú semená s dlhou vegetačnou dobou (zeler, baklažán, paprika a pod.) V marci už môžete predpestovávať väčšinu zeleniny. Avšak v chladnejších oblastiach sa vám celá táto paráda môže o pár týždňov posunúť.

 

A ako má predpestovanie prebiehať? Semienka uhoriek, paradajok alebo napríklad paprík dávajte po 2-3 kusoch do sadbovacích nádob so zeminou, ktorú ste predtým zmiešali s trochou kompostu. Nádobu potom môžete umiestniť jednoducho za okno na parapet. Sadeničky musia byť na svetle a "v teple" do doby, než prejdú mrazy. Potom ich môžete presadiť voľne do záhona, fóliovníku alebo skleníku.

 

Tip: Zdá sa vám, že sú rastlinky malé alebo slabé a vyťahujúce sa za svetlom? Nezúfajte. Venujte im starostlivosť, priviažte je napríklad k opornej tyčke, aby sa nezlomili. Von ich vysaďte až po 15. máji, kedy ich neohrozia mrazíky. V jarnej pôde plnej živín a hlavne na slnku to čoskoro doženú.

 

Čo robiť, keď sme s predpestovaním zaspali

Ak ste vo februári alebo začiatkom marca zaspali, nevadí, ešte je čas to dohnať. Paradajky, uhorky či papriky sa dajú sadiť v marci a začiatkom apríla priamo do hliny vo vyššom parenisku alebo do skleníka. Udržujte teplo napríklad podstielkou z konského hnoja alebo môžete využiť modernú techniku.

 

Pre najväčších oneskorencov je potom ideálnym riešením nákup už predpestovaných priesad. Tak máte istotu, že sa jarnej úrody dočkáte.

 

Šup s nimi do záhona - príprava pôdy a osivo

Od druhej polovice marca môžete vysiať niektoré semienka priamo do pôdy. Takou klasikou je napríklad mrkva, reďkovka, petržlen, cibuľa, šalát alebo špenát.

 

Na výsadbu je potrebné pripraviť výživnú pôdu. Zmiešajte záhradnú zeminu s kompostom (pomer 1:1), môžete pridať aj pestovateľský substrát. Táto príprava je vhodná napríklad pre koreňovú zeleninu. Ak chcete podporiť tvorbu kvetov a semien, použite ako hnojivo skvasený slepičinec. Brokolica, karfiol, cuketa, paradajky, uhorky alebo hlúboviny vám porastú priamo pred očami.

 

A ešte jedna dôležitá vec, ktorú by ste mali vedieť. Semená sa sejú len tak hlboko, ako sú veľké. Pozor musíte dať obzvlášť pri semenách šalátov. Tie sa dávajú na povrch zeminy, pretože sú svetloklíčivé. Stačí ich len zľahka zahrnúť.

 

Citlivejšiu zeleninu vysádzame "po zmrznutých"

Zeleninu citlivú na prízemné mrazíky, ako sú uhorky, paradajky, papriky, cukety, tekvice, baklažány a ďalšie, je ideálny vysádzať až v polovici mája (takzvane po zmrznutých), aby sa mladé sadeničky nepoškodili mrazom. Samozrejme záleží na lokalite, kde pestujete. Na juhu a v nížinách už sa záhony začínajú zelenať skôr, zatiaľ čo na severe alebo vo vyšších nadmorských výškach ešte panujú ranné teploty okolo nuly, tu je dobré s výsadbou počkať. Mladé rastlinky môžete chrániť napríklad netkanou textíliou, avšak viac tepelného komfortu budú mať v skleníku či parenisku.

 

Jar a pestovateľská sezóna sú oficiálne tu, tak dlho neotáľajte, nasaďte rukavice, vezmite lopatky, hrabličky, sadiace kolíky a hurá do práce.

 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie